Aj ako nikto, aj ako ty či ako žobrák v meste pri fontáne...
Nie je ťažké chápať dušu s túžbou pohár naplniť...
Prvý dojem budí zo sna množstvo poloprávd a zranení...
A ja mysliac, že si iná som ti zveril svoje tiene...
Nemaj strach. Už viac tieňov nie je a ak áno nezbadáš ich.
Naše Pandorine skrinky s plačom zavrieme.
Aké to len mohlo byť oslobodzujúce vidieť staré veci v novom šate...
Aké to mohlo byť krásne cítiť sa fajn... Len tak. Bez reciprocity.
Pokojne zavri oči.
Nič nám už nehrozí.
Nič, čo by papier neuniesol...
Nič, na čo slová nestačia...