Pár slanýchkvapiek ti po tvári steká Malý kus mora podviečkami pramení
Až keď všakz potoka stane sa rieka
Život si prečítašako pár znamení
Pár slanýchkvapiek ti po tvári tečie
Stieraš ichopačnou stranou dlane
A miesta kdevzniká to medziriečie
Vlhčíš si očamiopakovane
Pár slanýchkvapiek ti do tváre padá
Dokopy dajú tipriechodnosť bolesti
Zvyšok ti odhalítrasúca brada
A nula prisrdcovej priepustnosti
Teplo na zátylku,nechuť do jedla
Vpadnuté „nieča“pri koreni nosa
Pokožka na tváritrochu ti zbledla
A nádej sapo snehu prechádza bosá
Pár slanýchkvapiek ti steká po tvári
Len ty vieš prečoa ako to bolí
No keď raz všetciuž budeme starí
S úsmevomspomínať akí sme boli
Chytíš za ruku tújedinú pravú
A vtedyzistíš že za to to stálo
A sediacimvnukom len odovzdáš správu
Všetko čo prídetak takto byť malo.
