Michal Eperješi
O tom čo nemalo prísť...
Nemal som už viac chuť na chvíle
Keď rozumný človek natiahne tetivu poznaniaA rub každej mince schová sa pri hode stranou doluKeď nie "potom" lež "teraz" stane chlebom každodennýmVtedy šťastie bude znamenať mať smolu... Zoznam autorových rubrík: to sa stáva, o ženách a tak, viem, príbehy o nich, paradoxy, poézia, Súkromné, Pani K
Nad Pardubicami sa vznášal ľahúčky opar očakávania pre mnohých nemožného. Krásny slnečný večer nám nemohla pokaziť ani užundraná recepčná ubytovne, ktorá bola prestavená z bývalých kasární. Vysoké stropy a charakteristický puch zelených rovnošiat či navoskovaných kanád len upevňoval pocity zovretého žalúdka, ktoré som už od rána nevedel predýchať. O nič nešlo. Len to vysvetliť malým škriatkom v mojej hlave, ktorí trpezlivo a potichu rozoberali milión možností pádov a zlyhaní, ktorých sa na trati daných rozmerov mohlo prihodiť habadej.
Vošiel do izby plnej nezameniteľnej vône. Bola dokonale uprataná a všetko stálo na miestach ako posledne keď ju navštívil. Akurát na stenách mala viac vecí, vďaka čomu si uvedomil, že obyvateľka tohto priestoru ukazuje svoje umelecké sklony viac a viac. Prekvapovala ho. Jej nápady uložené na stenách ho fascinovali. Nápady, o ktorých mu hovorila, ktoré zatiaľ len zreli v jej nádhernej hlave ho k nej neuveriteľne priťahovali. To, že ho priťahuje telesne bolo nad slnko jasnejšie. S takouto figúrou, tvárou a nádherným úsmevom by zbalila hocikoho. No to duševné puto, umelecké, nechávalo na seba celkom dlho čakať.
Láska nie je pohľad do tvojich hlbokých očí. To je ľahké. Láska je stretať tisíce pekných očí a myslieť pri tom na teba.
Ako keď jasný blesk prereže oblohu s mrazivou presnosťou Ako keď ostrý nôž vnára sa do mäsa. Zastaví za kosťou.
Už od začiatku si mi niečo pripomínala. Dnes viem, že to bol včerajšok. Neustále sa v myšlienkach vraciam na predchádzajúci deň a pokúšam si ťa vpísať do zajtrajška. Chcem zavrieť oči a vidieť ťa tam. Hlboko. V kúte tmavom ako tvoje podmanivé oči. Ako vstávaš a podávaš mi svoju dlaň. No je to nemožné.
Čo sa týka mužov, často sa stretávame s názorom, históriou a doterajšími časmi niekoľko, ba až nespočetne krát potvrdeným, že žena rozbíja vzťah alebo lepšie povedané kamarátstvo. Ale o rivalite medzi dvoma mužmi a následnej priam až sadisticky sa vyžívajúcej žene pri pohľade na to, som už písal. V tomto „článku“ sa budeme venovať pojmom priateľstvo a kamarátstvo, ktoré si, ako inak, žena vysvetľuje úplne odlišne než vlastne menšinová časť obyvateľstva, vo väčšej miere sa ale podieľajúca na riadení tejto frašky, ktorú už nech si nazve každý ako chce.
Zrazu ten taxík zastal. Malá felícia zo svojich útrob vypľuvla tri holohlavé guličky. Boli takí zlatí. Akoby ich jedna mater mala. Šuštiačiky od adidasu a napriek dosť veľkej zime, ktorú som deklaroval hrubým svetrom a windstoperovou vetrovkou ich zahaľovali len tenučké flisky rovnakej značky ako odev „od pása dole.“ V noci to nebolo až tak dobre vidno (teda sprvoti) ale ich pohľady bol isto iste trpezlivo a veľmi dlho cvičené pred zrkadlom až do formy, ktorá jasne ukazovala ako sú nasratí na celý život a hlavne na ľudí, čo nevyzerajú ako oni.
Je ráno. Niekedy na prelome novembra a decembra. Vonku zima, že by aj titán mal čo robiť, aby si udržal svoju vlastnú mriežku a tak celkom vhod padne prichádzajuvší autobus. Vonku je ešte tma a vlastne jediné, na čo som schopný myslieť je teplo pod paplónom a nedosnívaný sen, ktorý budík prerušil akurát v okamihu, keď som sa mal dozvedieť či áno alebo nie.