ako je táto. Na motýle,
čo z hlavy si robia krosovú dráhu
sabotujúc každú rozumnú snahu
zaspať len tak s dobrým pocitom z práce.
Nie. Tak to nejde. Nie bez domácej.
Vravíš mi veci po ktorých som túžil
Po ktorých netúžia ostatní muži
S úsmevom výčitky na zlatom podnose
Duša je nahá no nohy sú nebosé
Kráčajú na miesto kde nikdy neboli
Užíva všetko čo nechcel si dovoliť
Keď treba prenesie vianočné ostrovy
Keď treba dokáže dušu upokojiť
Keď treba tak objaví nové zeme
Keď treba tak správa sa ponížene
Keď treba nedá sa poraziť súpermi
Keď treba tak si uprace v kúpeľni
Som slnko sfarbené ránom na obzore
Egypťan Sinuhet v štvrtej kapitole
Morská soľ v sáčku čo zakúsila more
Som turista v horách čo našiel cestu dole
Svetový tenor v ruskom chlapčenskom zbore
A hlavne nie ja, lež moje ja, ktoré
dávno sa schovalo uprostred lesa
sľubujúc že viac nepohne sa.
No sľuby si včera dali iné telá.
Sme iní. Ja nájdený a ty viacej smelá.
Ja som to nechcel a ty si tiež nechcela.
No kde by bol svet keby biela bola len biela...